Pozývam Vás na malú prechádzku po našej najväčšej urbárskej parcele, kde by som chcel poukázať na jej hranice a zároveň pripomenúť pôvodné pomenovanie jednotlivých miest. Vychádzku začneme na mieste kde sa vlieva jarček z Mikovej do Lesnianky. Táto dolinka tvorí našu hranicu zo západu a my pôjdeme chodníkom na Dolnú a Hornú roveň. Chodník vedie mladou smrekovou horou, ktorá bola vysadená v 70-tych rokoch minulého storočia. Pôvodne tu boli urbárske pasienky.

Na Hornej rovni mierne odbočíme doľava priesekom na Plešiny, kde si pri ďurčianskej ceste pozrieme starý hraničný kopec, ktorý naši predkovia urobili v roku 1853 pri vytyčovaní hraníc nášho chotára. Pokračovať budeme spomenutou cestou, ktorá je zároveň hranicou cez Kurucovú, Tŕnkovú a Kňazovú dolinku až na miesto, ktoré sa volá Hrdlo. Tu sa hranica stáča hore svahom a na hrebeni pod Svinárkami sa vracia na vrch Bánoviz, my však budeme pokračovať novou zvážnicou, ktorú vybudoval naš urbár, do Ištanovej, kde sa zvážnica stáča nadol až do doliny, len kúsok od miesta , kde sme začali s našou vychádzkou. Opustíme zvážnicu a budeme pokračovať chodníkom na Ištán.

Túto bývalú lúčku vysadili smrekom v 60–tych rokoch 20. storočia, my zájdeme na jej okraj a nazrieme nadol, kde sú rôzne skalné útvary nazývané Špuntové skaly. Vrátime sa na chodník a budeme pokračovať bukovou mladinou do Skáľovej. Tu si vždy spomeniem na príbeh , ktorý mi pri pasení dobytka rozprával Vincent Kulich, prezývaný Kyptavý - pretože nemal pravú ruku. V čase, keď bol urbársky hájnik, prichytil tu dvoch bratov pri kradnutí dreva. Keďže ho nechceli poslúchnuť, aby drevo nechali tak, ba dokonca sa chystali ho zbiť, ustúpili až vtedy, keď jednému z nich strelil z pištole do nohy.

Budeme pokračovať chodníkom na Bánoviz, kde kedysi boli polia, dnes je tu vysadený smrekový les. Urobíme si malú odbočku z chodníka a hrebienkom prejdeme na Bánoviznú skalu, z ktorej je krásny výhľad na celú Frivaldskú dolinu. Vrátime sa späť na chodník a budeme pokračovať cez našu urbársku rúbaň, kde sa obnovuje pekná bučina do doliny Hepnár. Tu na Solnisku sa pozrieme späť na vrch Bánoviz a možno uvidíme priesek, ktorý tvorí hranicu medzi naším a Durčianským urbárom.

Zo Solniska pôjdeme starou neupravenou cestou popri potoku až na Jamky. Pôjdeme až na horný okraj tejto lúky, kde nájdeme chodník, ktorým sa budeme vracať Horným bokom naspäť. Naša hranica pokračuje hore jarkom až na Kyčeru, kde sa ešte v našej prechádzke dostaneme. Chodníkom starou bukovou horou sa dostaneme až na Kováčske lúky, ktoré boli v 60-tych rokoch minulého storočia vysadené smrekom.

Pozrieme si pod nami rúbaň, kde sme nedávno ťažili drevo. Na rúbani je pekne pouhadzovaná haluzina a vidieť mladú vysadenú svrčinku. Prejdeme kúsok ďalej na vrch Žiar, kde si pozrieme pred nedávnom vysadené bučky a napojíme sa na chodník vychádzajúci z doliny krajom smrekovej hory na začiatku Kamennej. Po tomto poľovníckom chodníku budeme postupovať naspäť z hornej strany hrebeňa a hneď na začiatku uvidíme našu rúbaň, ktorú sme už vysadili, a ktorá siaha od Kamennej až na hrebeň nad Kovačskými lúkami.

Chodníkom prejdeme cez mladú zmiešanú horu až k poslednému stúpaniu nášho výletu: na vrch Makovica. Tu sa znovu prevalíme na stranu od Hepnára a chodníkom sa dostaneme na Kyčeru, ktorú sme už spomínali, a ktorá nás privedie do sedla k trom hraničným kopám z roku 1853. Odtiaľto by sme rovno nadol prišli až k chodníku na Jamkách.

My sa však vrátime hrebeňom, ktorý tvorí hranicu s Rajeckým cenzulárom na Makovicu. Keďže pre vysokú horu je zlý výhľad, znovu sa napojíme na náš poľovnícky chodník, ktorým prejdeme až nad Veľký Úsyp. Pod Veľkým Úsypom ešte pred pár rokmi bývalo jedno z našich horských plies, v súčasnosti po ňom zostala už len bažina. Chodníkom budeme kráčať ďalej až na lúčku Priehlbina, pod ktorou cez les uvidíme Fraštiovu. Je to jedná z mála lúk na Obecnom, ktorá zostala nevysadená.

Ďalej prejdeme pod Malý Úsyp na Hodziečkovú. Je to jedna z najvyššie položených lúk v našom chotári. Mnohokrát sa stalo, že keď tam ľudia prišli sušiť seno, začalo pršať a tak celá námaha vyšla nazmar. Stalo sa to i jednému nášmu občanovi: keď vyšiel hore začalo sa nad Jankovou blýskať. Veľmi sa hneval a nadával: “Vieš čo mi môžeš aj tu", - a vytrčil zadok smerom k blýskaniu. Za malú chvíľu, keď blesky začali udierať v blízkom okolí, vyčítavo pozrel k nebesám a hovorí: „Pane Bože, veď ja som to zasa až tak nemyslel."

Tu sa naša vychádzka končí, keďže sme prešli na hranicu s urbárom Šuja. Horou sa spustíme do Úplazu, kde asi v polovici cesty medzi Hodziečkovou a dolinou nájdeme starý chodník, ktorým sa budeme vracať späť. Pod nami sú vysadené Ľudvické jamy s neďalekým Vrškom. My však pôjdeme starou bukovou horou až na Knapskú. Je to lúka vysadená smrekom, prejdeme cez tento porast a po pár metroch chodníkom prídeme na zvážnicu, sem vychádza z doliny až sem. Spustíme sa po nej na Kostolné. Na spodnej časti tejto vysadenej luky si pozrieme zvyšky po našom druhom horskom plese, z ktorého zostali už len močariská.

Pleso bývalo pomerne veľké, keďže starý otec mi rozprával, ako tu prišiel na diviačicu a šesť malých prasiatok, ako plávali cez toto pleso. Povedľa tohto plesa sa vrátime späť na chodník, prejdeme cez malú lúku nazývanú Potrhanica, ktorú som si veľmi obľúbil, pretože už ako malý chlapec som sem chodil s otcom, keď ju išiel kosiť. Bolo tu vtedy veľa jahôd, malín a egrešov, ktoré sme volali „poľky“. Prejdeme cez túto ešte aj dnes lúčku a vyjdeme do Doliniek, kde sa napojíme na chodník len pár metrov od miesta, kde sme sa zvážnicou spustili k plesu.

Starou bukovou horou popod už spomínaný Veľký Úsyp výjdeme na lúku Hulínkova, ktorá je tiež vysadená smrekom. Hneď za grúnikom tejto bývalej lúky je dolinka, ktorá sa volá Kocelnica. My budeme pokračovať ďalej chodníkom k oplotku rúbane, kde sa spustíme do Kamennej, na lúku pod Starým košiarom, ktorú kosia poľovníci pre lesnú zver. Touto bočnou dolinou prejdeme k hlavnej doline a popri tom si pozrieme naše najkrajšie a najrozsiahlejšie lesy ako i rúbane, ktoré sme už vysadili. Cestou dolu dolinou si pozrieme Žiar – vrch, na ktorom sme boli ešte pred niekoľkými hodinami.

Pozrieme si aj Grúnik na ľavej strane doliny Hepnár. Aj tu sú pekne upravené dve naše rúbane. Ďalej sa nám ukáže Bánovizna skala, z ktorej sme pozerali dolinu a vedľa nej pekne zmladená buková hora v Skáľovej. Len kúsok ďalej popri starej hájovni sa dostaneme na miesto, kde sme začali našu vychádzku, k dolinkám Miková a Kňazová.

Spracoval Ing. Pavol Hromada