Veľké nepokoje a kurucké ľudové povstania v 18. storočí viedli panovníčku Rakúsko-Uhorskej monarchie Máriu Teréziu v roku 1767 k vydaniu urbárskeho patentu. Týmto patentom zjednotila poplatky za užívanie hôr a pasienkov v celej monarchii, pričom vlastníkom pozemkov zostal zemepán. Urbár bol vlastne kniha v ktorej boli zapísané podiely jednotlivých ľudí. Vznik jednotlivých urbárskych spoločnosti trval viac rokov a stretol sa u šľachty s veľkou nevôľou.
Založenie nášho urbára sa uskutočnilo pravdepodobne v roku 1770, hoci nie sú o tom žiadne písomné dokumenty. Uvedený rok pokladáme za pravdepodobný, pretože všetky urbáre na okolí boli založené v tomto období. Tieto urbáre postupne zanikali. K ich obnoveniu došlo v období po zrušení nevoľníctva v roku 1848.
K obnoveniu nášho urbára došlo v roku 1865 zápisom do pozemnoknižnej vložky č. 211, ktorým sa frívaldská obec stala vlastníkom pozemkov bývalých urbárnikov. Hospodárenie je spoločné a delí sa podľa podielov v jednotlivých gruntoch, ako to vidieť zo zápisnice zo dňa 19.9.1934.
Zápisnica z 19.9.1934
1) Urbársky výbor v Kamennej sekcii rozdelil na grunty a každý grunt má dva dni na vypratanie dreva, aby sa tým nestalo nejaké nešťastie. A môže rúbať len od 7 hodiny ráno.
V roku 1934 na podnet Okresného úradu v Žiline č. 17586/1934 dochádza k prerozdeleniu týchto pozemkov na jednotlivých členov, ktorí sa stali zároveň ich vlastníkmi. Vypracovaním tohto zoznamu bol poverený Ľudovít Šiplák a priebeh týchto prác je zrejmý zo zápisníc výboru z tohto obdobia.
Zápisnica zo dňa 11.11.1934
2) Urbársky predseda na upovedomenie Okresného úradu v Žiline číslo 17586/1934 o predložení menoslovu s cieľom ku schváleniu dal zvolať urbársky výbor, aby prejednali akým spôsobom sa má nový menoslov zostaviť.
Zápisnica zo dňa 27.12.1934
3) Aj uzavreli s p. Ľudovítom Šiplákom správcom školy poverujúcu listinu, aby vypracoval menoslov pre urbársku obec. Menoslov sa p. Ľudovít Šiplák zaviazal vyhotoviť v troch exemplároch, tak aby to Okresný úrad schválil. Urbárska obec ho za túto prácu honorovala 3 800 čsk.
Zápisnica zo dňa 22.4.1935
4) Valné zhromaždenie jednohlasne uznesením prijalo predložený mu menoslov zostavený správcom školy Ľudovítom Šiplákom, v ktorom jednotke 6210⁄6210 čo zodpovedá počtu 17 gruntov, keď 1⁄6210 rovná sa 20 holieb.
Tento tzv Šiplákov zoznam bol prijatý 22.4.1935 valným zhromaždením a tu ustanovené vlastnícke práva platia do súčasnosti.
Po II. Svetovej vojne vzniklo nové spoločenské zriadenie, ktoré postupne zlikvidovalo naše urbárske spoločenstvo.
Na základe zákona 81/1941 Zb. SNR nám 15. februára 1950 znárodnili pasienky v prospech JRD Rajecká Lesná. Následne na základe zákona 2/1958 Zb. SNR sme museli odovzdať urbárske lesy dňa 3. apríla 1958 do obhospodárovania Krajskej správe lesa – lesnej správe Rajecké Teplice. Tým došlo k zániku nášho urbárskeho spoločenstva.
Zoznam predsedov urbárskeho spoločenstva:
1934 – 1937 Antonín Pekný
1937 – 1940 Justín Nemček
1940 – 1943 Štefan Janček
1943 – 1944 Jakub Pekný
1944 – 1945 Ján Jakubský
1945 – 1948 Štefan Pekný
1948 – 1949 Jakub Biely
1949 – 1954 Filip Zvrškovec
1954 – 1958 František Husár
K znovuobnoveniu urbárskeho spoločenstva dochádza po roku 1989, kedy došlo opäť k zmene spoločenského zriadenia.
Štátne lesy s.p. na základe zákona o navrátení znárodnených majetkov zvolávajú na 23. novembra 1990 stretnutie s bývalými urbárnikmi, kde informujú, akým spôsobom je možné požiadať o znárodnené majetky. Na základe týchto informácii bol dňa 29. decembra 1990 zvolený prípravný výbor, ktorý začal s obnovou činnosti nášho urbárskeho spoločenstva.
Prípravný výbor obnovil činnosť dňa 6. októbra 1991 a zároveň vypracoval zoznam oprávnených osôb, ktorý bol schválený valným zhromaždením dňa 22. novembra 1992. Registrácia urbariátu na ministerstve vnútra bola vykonaná 29. decembra 1992.
Na základe zákona o pôde č. 229/991 Zb. sme dňa 25. marca 1993 prebrali od štátnych lesov s.p. majetok o výmere 466,13 ha lesov. Od tohto dňa na uvedených pozemkoch hospodári naše urbárske spoločenstvo.
Zoznam predsedov urbára po jeho obnove:
1991 – 1995 Blažej Miko
1995 - 2003 Ignác Jasenovec
2003 – 2007 Ing. Milan Jakubes
2007 – 2011 Viliam Bôtoš
2011 – 2015 Blažej Miko
Vypracoval Ing. Pavol Hromada
